„Z praxe vieme, že samosprávy sú neraz presvedčené, že napríklad na obnovu či školy, rozšírenie škôlky, či na zateplenie kultúrneho domu peniaze nárok z Plánu obnovy majú. V prípravnej fáze je potrebné cez výberové konanie vybrať konzultantskú firmu, ktorá vypracuje samotnú žiadosť, čo stojí niekoľko tisíc eur, nutnosťou je tiež projekt, ktorý môže stáť aj 10-tisíc eur. Že nespĺňajú podmienky zistia väčšinou až v tejto fáze, ktorá už obec stála veľa času a nemalé peniaze,“ vysvetľuje Ladislav Balog, šéfprojektant spoločnosti Beeli.
Najčastejšími príčinami neúspechu sú podľa skúseností spoločnosti Beeli zlý odhad skutočných nákladov, napríklad na rekonštrukciu budovy, nemožnosť naplniť zámer využívania budovy z dovtedy nie zjavných príčin alebo skreslené predstavy o energetickej efektivite objektu. „Práve z týchto dôvodov ponúkame samosprávam a obciam úvodnú konzultáciu, kde si prejdeme ich investičný zámer. Takto vieme prípadne predchádzať tomu, aby vznikol ďalší „projekt do šuflíka“, vysvetľuje L. Balog
Tu je 5 najdôležitejších parametrov, ktoré je potrebné preskúmať aby obec zistila, či má nárok na peniaze z Plánu obnovy:
1. Technický stav budovy
Žiadateľ, ktorým môže byť napríklad aj starosta obce a jeho spolupracovníci nie vždy vidia, aký skutočný rozsah prác je potrebné urobiť. Budova potrebuje napríklad riešiť statiku, odstrániť vlhkosť a ochrániť pred ňou aj do budúcna, vybudovať odkvapový chodník a celkovo regulovať dažďovú vodu, vymeniť nie len osvetlenie, ale aj samotné rozvody, upraviť aj okolie budovy aby spĺňala parametre projektu. Takéto a mnoho iných detailov môžu zmeniť výsledné náklady na budovu a tým aj znefunkčniť podávaný projekt.
2. Energetický stav budovy
Jedným z kritérií udelenia dotácie býva aj energetická efektivita budovy, napríklad požiadavka znížiť spotrebu energie o 30%. Na posúdenie, či je to možné realizovať pri odhadovaných nákladoch, potrebuje odborník z Beeli čo najviac podkladov, ako sú pôvodné projekty a poznať skutkový stav. Záleží od typu výzvy, no niekedy je pre dosiahnutie požadovanej energetickej efektivity zmeniť vykurovací systém, ( zdroj tepla, energetický nosič, odovzdávací systém), z pohľadu stavebnej fyzika zateplenie obvodového plášťa, strešnej konštrukcie, otvorové konštrukcie, a doplniť obnoviteľné zdroje energie – fotovoltaické a solárne panely, rekuperácia a pod.
3. Využiteľnosť budovy
Ak je projekt zameraný na zmenu využitia stavby, napríklad zmena kultúrneho domu na škôlku, či klub dôchodcov, množstvo detailov predstavuje riziko a treba ich poznať. Zmena účelu budovy môže mať vplyv na zmenu dispozície, bezbariérovosť, potrebu novej technológie ako je vykurovanie, vetranie či nároky špeciálne na svetelnosť. Dôležité je aj to, či je stavba v súlade s územným plánom. Nezabudnime na verejné budovy ktoré sú prenajaté – maximálny podiel prenájmu môže byť max 20%
4. Čas a peniaze v prípravnej fáze
Dôležité je poznať množstvo času a peňazí potrebných na prípravnú fázu projektu. Je dôležité, aby mal zadávateľ jasnú predstavu, koľko času mu zaberie napríklad výberové konanie na konzultantskú firmu, ktorá pripraví žiadosť, koľko bude trvať a koľko stáť vypracovanie projektovej dokumentácie, a tiež vybavenie stavebného povolenia. Projektanti z Beeli odporúčajú dbať na dostatočný časový predstih. Časová náročnosť je zvyčajne nasledovná:
- 1 mesiac – definovanie požiadaviek na projekt
- 2 mesiace – obstaranie projektanta,
- 2-4 mesiace – zhotovenie projektu,
- 3-9 mesiacov – inžiniering a získanie povolení (závisí od procesu, môže to byť viac aj menej),
- 4 mesiace – obstaranie zhotoviteľa,
- 12 mesiacov – výstavba,
- 2 mesiace – kolaudácia.
5. Oprávnené a neoprávnené výdavky
Dobrá znalosť rozsahu prác, správny odhad nákladov, napríklad na výmenu okien, zahrnutie technológií, ktoré pomôžu splniť podmienky dotácie, to je základ, ktorý pomôže zhodnotiť finančný tok investičného zámeru. Inými slovami, presne zmapovať koľko peňazí žiadateľ dostane a koľko si bude musieť pripraviť z vlastného vrecka, teda čo sú a čo nie sú oprávnené výdavky.
Zo skúseností spoločnosti Beeli vyplýva, že je potrebné myslieť aj na dodatočné investície, teda o neoprávnené výdavky, ktoré dopĺňajú funkciu stavby ako celku a bez ktorých sa nezaobíde. Ide zvyčajne o dodatočné náklady na itinerár, kuchyňu, exteriéry, často tiež o dodatočnú kabeláž a doplatenie rozdielov, napríklad pri zvýšení cien materiálov a energií počas realizácie projektu. Poslednou fázou výpočtu nákladov je pripočítanie ceny za prípravnú fázu a určenie celkovej ceny projektu.