Legalizácia čiernej stavby sa môže stať nočnou morou

Vlastníte altánok, letnú kuchyňu, šopu alebo miesto na parkovanie auta v priestoroch záhrady a takúto drobnú stavbu nemáte povolenú? Možno vás poteší, že v novele aktuálne platného a podľa vlády „dočasného“ stavebného zákona, je možné povoliť čiernu stavbu. Tvorcovia novely túto možnosť nazývajú generálnym pardonom čiernych stavieb, ktorý aj my v Beeli považujeme za dobrý nápad lebo môže uľahčiť život mnohým majiteľom domov.

Ako sme však z praxe zistili, táto legalizácia sa v slovenských podmienkach môže odohrávať dvoma spôsobmi: buď vám čiernu stavbu povolia bez problémov alebo vám to kompetentní skomplikujú tak, že vás to bude stáť mnoho „behačiek“ po úradoch, v tom horšom prípade sa stane legalizácia vášho, napríklad altánku, priam nemožnou úlohou. Dôvodom je nejednoznačnosť niektorých paragrafov a nesúlad novely stavebného zákona s inými platnými zákonmi, ktoré sa týkajú povoľovania stavieb.

Podľa novely Stavebného zákona môže vašej čiernej stavbe udeliť pardón „majiteľ“ územného plánu, ktorým je samotná obec. Je to v zásade dobá a praktická vec. Žiaľ len na prvý pohľad.

Predstavte si, že  prídete na obec a tam vám povedia „ok, čiernu stavbu povoľujeme“. V tom prípade predstavujete „ten lepší prípad“. V zákone sa hovorí, že čiernu stavbu je možné povoliť „po splnení určitých podmienok“. Takže v tom horšom prípade si od vás na obci vyžiadajú všetky možné povolenia, ktoré sú súčasťou povoľovacieho procesu. Vrátane povolení z katastra, kde vám možno povedia, že orná pôda sa nemôže využívať na zástavbu, kde máte altánok. Potom sa môže stať legalizácia čiernej stavby veľkou, prípadne neprekonateľnou výzvou.

Platí teda, že povoľovanie čiernych stavieb je v súčasnosti na Slovensku lotériou. Záleží, v ktorej obci máte stavbu, aký majú názor zodpovední pracovníci a rozhodujú aj ďalšie nepredvídateľné okolnosti.

My v Beeli vám však prajeme, aby povoľovanie vašich čiernych drobných stavieb prebiehalo v súlade s pravidlami a najmä hladko.