Keď ako projektanti uvažujeme o bývaní, už nemyslíme len na oddelené byty, parcely a dispozičné riešenia. Do našich plánov čoraz viac vstupuje komunita, spoločné priestory, bezpečné dvory a udržateľnosť, environmentálna aj spoločenská. A práve projektanti stoja v strede záujmov, keď sa tieto nové trendy premieňajú na konkrétne projekty.
Posledné roky priniesli zásadný posun v tom, ako ľudia chcú bývať. Menšie domácnosti, viac práce z domu, stres v mestách, izolácia v satelitoch, extrémne počasie a potreba normálnych ľudských vzťahov. To všetko mení naše nároky na priestor. Kedysi boli ploty symbolom pohodlia a súkromia, dnes sú pre mnohých skôr bariérou. Nie celkom vizuálnou, ale skôr spoločenskou. Mestá aj dediny fungujú lepšie, keď „sa vidíme“ a susedov môžeme poľahky stretnúť v nejakom spoločnom, neutrálnom priestore. Aj preto sa do popredia dostáva to, čo sa dnes oficiálne nazýva rezidenčný coliving.
Psychológia stretávania sa
Nové princípy bývania stoja na myšlienke, že moderný projekt nie je len súbor bytov, ale živý organizmus, kde spolu fungujú rôzne generácie, životné štýly aj potreby. Projektanti preto čoraz viac pracujú s funkčnými spoločnými miestami, ktoré umožňujú prirodzené stretnutia. Môže to byť napríklad dielňa na opravu bicykla, spoločná kuchyňa či klubovňa, menšia miestnosť pre susedské podujatia alebo tichá zóna pre home office. Pri ich navrhovaní už nejde len o technické parametre, ale aj o jemnú psychológiu pohybu a stretávania sa.
Rovnako kľúčová je bezbariérovosť, teda priestor bez schodov, bez prekážok, s intuitívnymi trasami pre rodičov s kočíkmi, deti, seniorov či ľudí s obmedzenou mobilitou.
Zeleň sa už posúva na úroveň infraštruktúry a má pomáhať zmierňovať dôsledky klimatickej krízy. Projektanti už automaticky premýšľajú nad tieňom v lete, druhmi rastlín odolných voči extrémom, zadržiavaním dažďovej vody či zvyšovaním biodiverzity aj v menších projektoch.
Zásadná zmena sa deje aj v mobilite. Autá prestávajú určovať charakter priestoru. Uprednostňujú sa pešie trasy, bicykle, cargo biky a také usporiadanie, kde vozidlá neparkujú tam, kde majú žiť ľudia. Autá sú samozrejme prítomné, ale nie sú v priestore dominantné.
Nové výzvy pre projektantov
Komunitné projekty sú náročné na prevádzku, údržbu aj adaptáciu na extrémy počasia. Projektant preto musí už v štúdii premýšľať nad životným cyklom projektu, nad tým, ako bude fungovať o päť, desať či dvadsať rokov.
Dôležitou témou je aj výber materiálov, používajú sa najmä trvácne, nízkoemisné a zároveň dostupné. Rovnako vzrástol význam mikroklimatických riešení, tedan naprojektovanie bývania tak, že počíta napríklad s orientáciou domov na vhodné svetové strany, zabezpečenie prirodzeného prúdenia vzduchu, tieňa či zadržiavania vody.
A napokon, projektant sa stáva moderátorom celého procesu. Komunikuje s obcou, koordinuje profesie, vysvetľuje princípy komunitného bývania a hľadá kompromisy, ktoré dávajú zmysel aj o desať rokov.
Aj pre nás v Beeli tento nový prístup predstavuje vítanú výzvu. Projekty komunitného bývania sú komplexné, a práve vďaka nim môžeme naplno využiť celú šírku aj hĺbku nášho know-how.