Projektanti dnes „lietajú“ po úradoch, kreslia, počítajú a naháňajú vyjadrenia. Ale ich práca má za sebou dlhú históriu. Od staviteľov pyramíd až po dnešných špecialistov na BIM modely a energetické výkazy. Bez ohľadu na storočie, osoba projektanta vždy držala projekt pokope. A niekedy aj určovala dejiny.
Imhotep vedel, kam položiť každý kameň
Staroveký Egypt by bez projektantov nepostavil ani jednu pyramídu. Známy architekt a lekár Imhotep navrhol Džoserovu stupňovitú pyramídu už okolo roku 2650 pred n. l.. Považuje sa za prvého menovaného architekta v dejinách. Projektanti tej doby rátali so slnkom, tieňmi aj geológiou. Dnes by sa ich know-how volalo „integrovaný návrh“. Imhotep sa dodnes uctieva ako patrón architektov a mimochodom, stal sa aj bohom medicíny.
Keď boli výkresy tajomstvom cechu
Katedrály ako Notre-Dame v Paríži alebo Dóm sv. Martina v Bratislave vznikali bez autocadu a bez výpočtov statiky. Projektant bol často zároveň stavbyvedúci, kreslič a inovátor. Cechy si svoje know-how strážili, plány sa často nikde nezapisovali. Keď majster zomrel, niekedy zomrel aj celý projekt. Jeden z takýchto „machrov“ bol Peter Parléř, hlavný staviteľ Karlovho mosta a chrámu sv. Víta v Prahe. Bol doslova inžinier-umelec. Začínal ako kamenár a „dotiahol“ to až na významného pražského radného.
Tri slová, ktoré zmenili architektúru
Rímsky architekt Vitruvius (1. storočie pred n. l.) definoval tri zásady každej dobrej stavby: firmitas (pevnosť), utilitas (úžitkovosť) a venustas (krása). Je to vlastne prvý zaznamenaný „stavebný brief“. Jeho dielo De architectura je dodnes čítané a inšpiratívne. Mimochodom, práve zo života tejto osobnosti čerpal Leonardo da Vinci námet pre svojho Vitruviánskeho muža. Ide o známu kresbu rozpaženého človeka, znázorňujúcu symetriu, architektúru aj proporcie ľudského tela.
Ako sa z majstra stavby stal profesionál s pečiatkou
V 19. storočí už nestačilo vedieť kresliť. S rastom miest a fabrík vznikli špecializované pozície, ako stavbyvedúci, statik, kreslič, plánovač. Vznikajú prvé stavebné normy, technické výkresy sa štandardizujú. Projektant je konečne uznaný ako niekto, kto nerobí „iba papiere“. V Paríži Georges-Eugène Haussmann kompletne „prekreslil“ mesto, vďaka jeho plánom vznikli bulváre, kanalizácia aj zónovanie. Dnes by bol urbanista a infraštruktúrny projektant v jednom.
Od pauzáku k myši: keď nastúpil AutoCAD
Od 80. rokov nastupujú CAD systémy ako AutoCAD, neskôr ArchiCAD, Revit a dnes aj BIM. Projektanti už nesedia nad výkresmi s tušom, ale pred monitorom, kde modelujú celé budovy v 3D, vrátane materiálov, spotreby aj plánovanej údržby. BIM modely sa dnes využívajú aj pri renováciách historických pamiatok, napríklad pri obnove Notre-Dame po požiari vznikol kompletný 3D model z laserového skenovania.
Keď je projektant aj právnik, aj psychológ, aj stratég
V roku 2025 už projektant nie je len kreslič. Musí zvládnuť územné rozhodnutia, zákony o energetike a verejnom obstarávaní, rozpočty a harmonogramy, koordináciu s katastrom, statikom, hygienikom aj starostom. A ešte sa nenechať , znechutiť, keď mu u z úradu vrátia papier „na doplnenie“.
Projektantská profesia je ako neviditeľná niť, ktorá spája minulosť s budúcnosťou. Bez nej by svet vyzeral úplne inak. A hoci dnes ich prácu vidíme často „len ako dokumentáciu“, v skutočnosti sú to ľudia, ktorí hýbu svetom, od najmenšej obecnej zmeny po veľké mestské štvrte.
V Beeli veríme, že technické veci majú najväčší zmysel vtedy, keď slúžia ľuďom. A že každý plán má hodnotu až vtedy, keď ho niekto dotiahne do konca.