Od 1. apríla 2025 nadobudol účinnosť nový stavebný zákon. Prichádza s ambíciou zjednodušiť, sprehľadniť a zrýchliť povoľovanie stavieb. Mnohí projektanti aj samosprávy túto zmenu vítajú. No zároveň platí, že hoci sa zákon už uplatňuje v praxi, viaceré jeho časti sú nejasné, nedopovedané alebo úplne chýbajú.
Najväčšou formálnou zmenou je spojenie územného a stavebného konania do jedného integrovaného procesu, konania o stavebnom zámere. Ide o krok smerom k racionalizácii systému, no v praxi to znamená, že projektant musí získať všetky záväzné stanoviská ešte pred samotným podaním zámeru. Inak povedané, rozhoduje sa naraz, ale pripravovať sa treba dôkladnejšie a skôr.
Zákon zároveň zavádza novú terminológiu aj nové stupne dokumentácie. Projektová, realizačná a prevádzková dokumentácia nahrádzajú doterajšiu štruktúru, čo vyžaduje prispôsobenie v rámci ateliérov aj dodávateľských tímov. Pribúdajú pojmy ako stavebný zámer, doložka súladu či záväzné vyjadrenie, s ktorými si mnohí aktéri zatiaľ len hľadajú spoločný jazyk.
Dôležitým krokom je elektronizácia. Projektová dokumentácia sa má odkladať a zverejňovať výhradne v informačnom systéme Úradu pre územné plánovanie a výstavbu. Ide o moderný nástroj, ktorý však musí najskôr prejsť realitou a ukázať, že zvládne nápor a že bude dostupný aj pre menšie obce a úrady bez silného IT zázemia.
Z pohľadu samospráv sa mení aj ich postavenie. Obce, ktoré nemajú minimálne dvoch odborných zamestnancov, môžu prísť o kompetenciu stavebného úradu. Kompetencie tak prechádzajú na iné obce alebo regionálne úrady, čo môže spôsobiť dočasné výpadky v komunikácii a neistotu v tom, kto je vlastne príslušný orgán.
Tam, kde zákon mlčí, prichádzajú otázniky
Zákon síce opisuje nové procesy, no v mnohých prípadoch zatiaľ chýbajú vykonávacie predpisy, vyhlášky a metodické pokyny. Napríklad podoba stavebného zámeru nie je presne definovaná. Projektanti tak nevedia, v akom rozsahu a podrobnosti majú dokumentáciu vypracovať, a radšej pripravujú viac, než by bolo možno potrebné.
Zatiaľ neexistuje ani podrobný návod na používanie informačného systému. Nevie sa, aké formáty sú prípustné, ako bude prebiehať verzovanie projektov, ako budú ukladané vyjadrenia orgánov a aký bude spôsob komunikácie v prípade úprav. Pre digitálne zručných ľudí to možno nebude problém, ale obce s limitovanými kapacitami sa môžu dostať do slepej uličky.
Nejasná zostáva aj praktická aplikácia ustanovení o tom, kto má konať, ak obec nemá potrebné personálne zázemie. Zákon síce hovorí o prechode kompetencií, ale konkrétne postupy, zoznamy zodpovedných orgánov či spôsob oznámenia tejto zmeny v praxi chýbajú. Projektant tak môže čakať na odpoveď od úradu, ktorý už nemá kompetenciu, bez toho, aby o tom vedel.
Problémy, ktoré ešte nie sú viditeľné, ale o to viac reálne
Skúsenosť z iných oblastí verejnej správy ukazuje, že najväčšie problémy vznikajú nie tam, kde je niečo napísané zle, ale tam, kde nie je napísané nič. Práve tam začína priestor na dezinterpretácie, chaos alebo prehnané očakávania.
Projektanti môžu byť vtiahnutí do právnej šedej zóny, kde sa od nich očakáva právna istota pri zabezpečení doložiek súladu, hoci za obsah týchto stanovísk zodpovedajú dotknuté orgány. Otázkou je, kde končí odborná kompetencia projektanta a kde by už mal nastúpiť právnik alebo povoľovací konzultant.
Znepokojujúco pôsobí aj riziko, že ak informačný systém nebude fungovať spoľahlivo, vznikne prax mimo systému, s projektmi odovzdávanými mailom, na USB alebo v tlačenej podobe. Tým sa stráca transparentnosť, trasovanie komunikácie aj možnosť spätne overiť verzie.
Ďalšou neviditeľnou hrozbou je nepripravenosť samospráv na úlohu investora. Najmä menšie obce, ktoré čerpajú podporu na obnovu verejných budov, musia teraz zabezpečiť všetky stanoviská ešte pred podaním zámeru. Bez podpory projektanta a jasného sprievodcu sa môže stať, že dobrý zámer skončí zamietnutý pre formálne nedostatky.
Zákon ako nástroj, nie cieľ
Nový stavebný zákon má potenciál skvalitniť výstavbu, zracionalizovať konania a zvýšiť predvídateľnosť procesov. No zákon ako taký nestačí. Potrebuje nástroje, ktoré ho prevedú do reality, vyhlášky, digitálne platformy, vyškolených úradníkov a ochotu diskutovať s odbornou verejnosťou.
Projektanti sú na zmeny pripravení. Potrebujú však jasné zadania, rozumné termíny a stabilné podmienky. Kým sa systém usadí, Beeli bude naďalej stáť po boku samospráv a investorov, ktorí sa v tejto novej realite snažia robiť zodpovedné rozhodnutia.